svet ekonomiky

Dow Jones klesol 29. septembra 2008 o 777,68 bodov (alebo o 7%) a zaznamenal najhorší jednodňový prepad. O 7 rokov, 7 mesiacov, 7 týždňov a 7 dní neskôr sa konala ďalšia významná udalosť – Brexit. Pôvodne sa referendum malo konať v roku 2017, ale anglický premiér nečakane zmenil dátum na 23. jún 2016.

Brexit stál investorov 2 bilióny dolárov. Toto je najhorší jednodňový prepad doposiaľ, keď 2 bilióny dolárov sa “vyparili” (inák povedané aktíva na trhoch stratili hodnotu o túto čiastku).

V tú dobu som sa nachádzal v Dubline a sledoval som referendum. Keď sa referendum o 22:00 miestneho času skončilo, politici, stávkové kancelárie, média aj ľudia všeobecne brali túto vec ako hotovú – Británia ostane v EU.

Briti si ale zvolili odchod z EU a tu sú dôvody, kvôli ktorým sa tak rozhodli.

Imigrácia alebo nezmyselné regulácie, ktoré v EU máme. Briti nie sú radi a nie su zvyknutí ak im niekto diktuje a určuje zákony. Británia predsa kolonizovala ostatné krajiny v minulosti. Mnohí briti sa počas referenda vyjadrili, citujem “nechceme stratiť svoju identitu”.

Brexit spustil lavínu, ale to iba preto, lebo štáty majú ekonomické problémy a trhy nie sú zdravé a nie preto, lebo máme zdravý systém, kde úrokové sadzby nie sú umelo stlačené do negativných teritórií, ale sú prispôsobené podľa ponuky a dopytu na voľnom trhu.

Pokiaľ ekonomiky fungujú, tak je predsa nepodstatné či máme v EU 28 alebo 27 krajín. Áno Británia je veľká, ale určitá krajina nepotrebuje byť v EU, aby mohla obchodovať s ostatnými krajinami. Napríklad Švajčiarsko v EU nie je, majú ale výhodné obchodné dohody a výborne fungujúcu ekonomiku.

Keby sme nemali ekonomické problémy, tak by trhy po celom svete nereagovali na Brexit v takomto rozsahu.

Účet za Brexit:

Hneď v piatok ráno akcie na svetových burzách padali. Dow Jones industrial klesol o 3.4 %, Standard & Poor’s 500 klesol o 3.6 %, Nasdaq klesol o 4.1%, japonský Nikkei 225 klesol o 7.9%, britský FTSE 100 klesol o 3.1% (o 7% v určitý čas), nemecký DAX index klesol o 6.8% a francúzsky CAC 40 index klesol o 8%.

Banky na tom boli oveľa horšie. Vymenujem pár – Commerzbank -12.99%, Deutsche Bank -14.13%, BNP Paribas -17.40%, Lloyds Banking Group -29.31%, Barclays Bank -17.68%, RBS Bank -18.05%, Bank Banco Santander -19.89%, Citigroup -9.4 %, JPMorgan Chase -6.9 %.

Deutsche Bank ma deriváty v úrokových sadzbách v hodnote 33 biliónov USD a menových derivátov v hodnote 6.3 biliónov USD. Boli zaznamenané napríklad veľké pohyby na amerických 10 ročných štátnych dlhopisoch, aj na dlhopisoch iných štátov a veľké pohyby na meny po celom svete. Veľké pohyby nie sú dobré pre deriváty. Deutsche Bank bude teraz pod obrovským tlakom.

Talianske banky majú tiež veľký problém. Majú okolo 30% nesplácaných úverov v hodnote 360 miliónov eur. Talianska vláda sa snaží stabilizovať finančný systém, narušený o tieto nesplácané úvery a stagnujúci hospodársky rast. Výhľad talianskych bánk bol zlý ešte pred Brexitom, teraz je to ešte horšie. Talianska najväčšia banka UniCredit SpA a druhá Intesa Sanpaolo SpA na tom nie sú najlepšie a preto sa talianska vláda rozhodla urobiť další “bailout” v hodnote 40 miliárd eur.

Írska banka Bank of Ireland dostala taktiež tvrdú ranu, jej akcie klesli o 20.96%. Hodnota podielu v bankách írskych daňových poplatníkov sa celkovo zmenšila o niečo cez 360 miliónov eur po Brexite.

Britská libra klesla o 10%. V určitý čas britská mena klesla na 31-ročné minimum.

Anglická centrálna banka začala v piatok s okamžitým zachraňovaním “bailoutom” bánk v hodnote 250 miliárd libier.

ECB sa na Brexit pripravila ešte skôr. Pár týždňov pred referendom otvorili takzvané “swap lines” medzi bankami, aby im nedošla likvidita.

Ako som už písal, trhová strata v hodnote 2 biliónov dolárov v jeden deň, je dosť vážna vec, ktorá určite znepokojuje nielen európskych politických lídrov, ale aj investorov. Pravdepodobne budeme vidieť odliv kapitálu z EU.

Po referende o Brexite sa oplatilo vlastniť zlato a striebro, americké štátne dlhopisy a dolár.

Drahé kovy:

Ak ste vlastnili jednu 1 uncovú zlatú mincu, tak na druhý deň po referende mala táto minca asi o 100 eur väčšiu hodnotu.

Cena zlata išla hore približne o 6% a cena striebra o 3% v prvý deň po Brexite. Strach, panika a neistota tlačia ceny drahých kovov hore. Ceny striebra by mali stúpať percentuálne viac ako ceny zlata v budúcnosti. Je na to viacero dôvodov. Striebro sa takisto používa aj v priemysle a preto určitá časť sa uz nebude dať využiť. Ceny zlata stúpli približne o 400% od roku 2000 do roku 2011, potom síce klesli, lebo trhy sa upokojili. Určití analytici očakávajú ešte lepšie zhodnotenie, ak systém znova začne padať. Jednoducho zlato bude príliš drahé, preto bezní ľudia si skôr budú kupovať striebro.

Takisto je zaujímavá štatistika ohľadne gold future contracts v Comexe (kúpa papierového zlata so sľubom, že fyzické zlato bude doručené niekedy v budúcnosti). Pomer je približne 500 ku 1. Jednoducho povedané na 1 uncu zlata čaká 500 ľudí. Zlato či striebro sa nedajú len tak vytlačiť ako papier.

Cena zlata dosiahla úplné dno 3. decembra 2015 ($ 1045,-). O pár dní neskôr 16. decembra FED presne po 7 rokoch na deň (16.12.2008 znížil sadzby na 0%) po prvý krát za posledných 10 rokov dvihol úrokové sadzby z 0% na 0.25%. (hoci úroky na 3 mesačných amerických dlhopisoch išli hore len o 0,16%, co naznačuje že sadzby zvýšili o 0,16%)

16. december bol vlastne ten deň, keď FED naznačil ze menia smer akým sa trhy budú vyvíjať. Akcie, dlhopisy strácajú hodnoty. Hodnota drahých kovov stúpa (keďže sú protiklad akcií). Takisto hodnota pozemkov stúpa, keďže pozemky sa nedajú postaviť ako nejaký panelák na sídlisku.

Známi investori ako Soros, Grundlach či Icahn na to hneď reagovali. Sorosova firma kúpila vyše 19 miliónov akcií firmy Barrick Gold Corp. v prvom štvrťroku 2016. Zisky tejto stávky boli okolo 90 miliónov dolárov od konca prvého štvrťroka.

Známy investor Jim Rodgers sa vyjadril, že tentokrát pred Brexitom neinvestoval do drahých kovov, hoci ich vlastní, lebo ešte čaká ich pokles a ako sa vyjadril, citujem “dúfam že budem mať dosť rozumu na to, aby som nakúpil ešte viac”. Stavil na dolár, ktorý sa zhodnotil ešte lepšie.

Samozrejme všetko je riziko a ak sa niekto nevyzná v drahých kovoch, tak nech investuje niekde inde, napríklad v poľnohospodárstve, ktoré by tiež malo prosperovať. Pozemok a najmä úrodná pôda sú veľmi dobré investície. Človek by mal investovať do niečoho o čom je sám presvedčený a v čom sa vyzná. Mať pripravenú hotovosť mimo bankového sektora je takisto dobrá taktika, keď bubliny prasknú a nastane deflácia v určitých sektoroch.

Len pre zaujímavosť, ja som našiel najlepšie ceny drahých kovov na Slovensku na tejto stránke – http://www.zlate-tehly.sk/sk/.

Ak ste našli ešte lepšie ponuky niekde inde, kľudne možete zdielať link.

Nehnuteľnosti:

Osobne neodporúčam momentálne kupovať nehnuteľnosť. Samozrejme je to veľká dilema, ak niekto konečne chce bývať vo svojom a chce mať pocit, že niečo vlastní a teraz vďaka nízkym úrokovým sadzbám si to môže aj dovoliť. Vidím, ako sa ľudia predbiehajú, len aby si okamžite kúpili nejaký byt. Ako keby tie ceny museli len stúpať, ale aký je ten fundamentálny podnet za týmito cenami? Dnes presne vieme, že môžeme dvíhať ceny, lebo ľudia si ľahko požičiavajú a úroky sú blízko nuly, čím sa zvyšuje dopyt. Pre mňa je toto “de javu” aké som videl v západnej Európe pred krízou, keď si tiež ľudia mysleli, že ceny nehnuteľností musia len stúpať. To ale neboli úrokové sadzby pri nule v tom čase a to je dosť podstatný fakt. Nech si dobre každý sám zváži, aký to bude mať vplyv na mesačné splátky, ak o dva roky stúpnu úroky napríklad na 2%. Ďalej banky fixujú úroky na 5 rokov, ale ľudia si berú hypotéky na 25 či 30 rokov. Ale aké budú úroky tých zvyšných 25 rokov, ľudom v banke nepovedia. Ak si niekto myslí, že úroky ostanú pri nule ďalších 30 rokov, tak sa pekne mýli. Už teraz penzíjne fondy, či poisťovne majú problém, keďže nevedia speňažiť investície, keďže úroky sú na nule. Hodnota peňazí nemôže byť predsa nulová. Takisto banky, firmy či investori musia riskovať na trhoch. Dokonca negatívne úrokové sadzby sú nočná mora pre banky. Musia platiť za peniaze, ktoré ešte nestihli požičať ďalej, čo je úplne deštruktívne a podporuje riskovanie a väčšie zadĺžovanie a tým nafukuje bubliny, ktoré časom prasknú, keďže tento systém nie je udržateľný. Keby bol, tak by sa úrokové sadzby neznižovali napríklad z 10% na 0.05%.

V Írsku či v Španielsku alebo v iných krajinách o tom vedia svoje, keď im pred rokmi praskla bublina na trhu s nehnuteľnosťami. Občania Írska ešte teraz splácajú extra daň za záchranu bánk. Každí pracujúci v Írsku má na výplatnej páske extra daň (USC) za záchranu bánk, ktorá mu znižuje jeho reálny príjem.

Ja som predal svoju nehnuteľnosť vo februári tohto roku, kedže ceny išli dosť hore pomerne k platom. Tieto ceny zodpovedajú ľahkým úverom a nie našim platom. Ako sa hovorí, treba predávať, keď sú ceny vysoké a kupovať, keď sú ceny nízke.

Keď som bol v Máji na Floride, tak som mal možnosť stretnúť rôznych ľudí, ktorí robia v tomto sektore a sami potvrdili, že ceny nehnutelností v USA už klesajú a rozmýšlajú že predajú všetko teraz pokiaľ je ešte dopyt. Sami priznali, že už trvá oveľa dlhšie pokiaľ sa nejaká nehnutelnosť predá.

Takisto tvrdenia určitých ľudí z jednej dosť vplyvnej finančnej skupiny z Wall Street, ktorá je vlastníkom našej firmy, ma presvedčili o tomto fakte.

Zhrnutie:

Bolo by múdrejšie znížiť dane a nie úrokové sadzby keď “lídri” z Bruselu chceli naštartovať ekonomiky v eurozóne. Ľudia by tak mali viac svojich peňazí na míňanie a nie viac požičaných peňazí. A tak máme v Európe veľkú armádu zadĺžených ľudí, ktorí urobia hocičo, len aby splácali svoje dlhy. Takýmto ľuďom sa ľahšie diktuje čo majú robiť.

Mesačné nakupovanie štátnych či korporátnych dlhopisov od ECB bežným ľuďom nepomôže a takisto dotácie z eurofondov končia inde, ako by mali a nevyužívajú sa najrozumnejšie.

Veľké firmy ako Microsoft, Intel, AT&T, IBM, Yahoo, Dell atd. prepúšťajú po desaťtisícoch (zatiaľ ale najviac v USA) od kedy FED dvihol úrokové sadzby. Počet bankrotov je na rekordných číslach.

Ľudia si poisťujú byty, autá či dovolenky. Myslím si, že je rozumné poistiť si aj svoje financie vo forme niečoho fyzického, ako sú drahé kovy. Podotýkam, že investícia do drahých kovov je skôr dlhodobá (hoci teraz ceny dosť stúpli kvôli neistote, to ale neznamená, že ešte nemožu klesnúť). Ale aj za krátky čas sa dá pekne speňažiť, ak sa dejú veľké veci.