svet ekonomiky

Dow Jones dosiahol rekordné čísla. Dow Jones Industrial Average zahŕňa 30 veľkých amerických spoločností. Zisky týchto 30 spoločností sú ale najhoršie od roku 2010 (ako vidieť na dolnom grafe).

Celkové výnosy – Dow 30 spoločností

Až 16 z týchto 30 spoločností mali klesajúce výnosy v roku 2016. Až 17 z nich mali klesajúce výnosy za posledné 2 roky (od roku 2014). A iba dve z nich sú ropné spoločnosti (ceny ropy klesali za toto obdobie a takisto klesali aj zisky ropných spoločností). Zaujimavé je, že Dow Jones dosahuje rekordné čísla, ale zisky firiem stagnujú. Vlády aj centrálne banky manipulujú štatistiky aby zakryli realitu.

Americké firmy minuli 1,7 bilióna dolárov na kúpu „share buybacks“ (teda spätného nákupu svojich vlastných akcií) za posledné 3 roky a tým dvihli ich cenu. Tieto peniaze neboli investované do výrobnej činnosti, ktorá by mohla rozšíriť ekonomiku, a vytvorila príjem, ktorý by mohol znížiť firemné dlhy.

PE Ratio – Zisky firiem oproti hodnote ich akcií. Nadhodnotené skoro ako pred krízou v roku 1929.

Deň 15. marec 2017 bol kritický dátum pre USA, kedže dlhový strop momentálne nemôžu navýšiť. Dlhový strop je 20 biliónov USD a od tohto dňa platí zákon, že si dlh nemôžu navýšiť. Americká vláda zatiaľ nerokovala o navýšení dlhového stropu, kedže sa nevedia dohodnúť na viacerých detailoch.   Momentálne je americký dlh na sume 19.87 bilióna USD (19.874.091.235.761,00). Ministerstvo financií má k dispozícii približne 200 miliárd USD, (ak nerátam ďalšie prijaté dane, kedže teraz je daňové obdobie). Vláda míňa približne 75 miliárd mesačne. Ak si dlhový strop nenavýšia, tak do leta nebudú mať žiadne peniaze na fungovanie štátu. Medzitým američania neboli schopní nahradiť nepopulárny “Obamacare”. Rokovania o náhrade tohto zdravotného systému skončili fiaskom. Tak američania ostali zatiaľ bez dobre fungujucého zdravotného systému, bez sľúbeného stimulu v infraštruktúre a bez daňových škrtov a vyzerá to tak, že čoskoro aj bez peňazí. Ale akciové trhy lámu rekordy.

A teraz sa pozrime do Európy, kde ECB umelo podporuje trhy. Aktíva ECB tvoria 36% HDP v EU, z toho aktíva na trhu podnikových dlhopisov 9.2%. Táto podpora rastie ďalej, kedže ECB neprestala s mesačným nákupom dlhopisov. Ba dokonca ich navýšila zo 75,46 miliárd na 77,87 miliárd EUR (držanie štátnych dlhopisov z prvého týždňa v apríli – publikované 7. apríla 2017).

23. marca rozdala ECB v rámci svojho LTRO programu (refinančná operácia z dlhodobejšieho hľadiska) 474 európskym bankám 233 miliárd eur a to úplne zadarmo (s nula percentným úrokom). Ak budú splnené určité ciele rastu úverov, pretože tieto “prostriedky” by mali byť požičané ďalej spotrebiteľom, tak úrokové sadzby môžu klesnúť až na -0,4%. Teda ECB ešte zaplatí bankám, ak tieto peniaze požičajú ďalej spotrebiteľom. ECB poskytla v marci takéto LTRO “prideľovania peňazí” až štyri krát.

https://www.ecb.europa.eu/mopo/implement/omo/html/20170028.en.html

Toto je jeden zo špeciálnych magických programov (popri QE), s ktorými ECB dopuje trhy likviditou a robí doslova “zázraky”. Talianskym bankám tento program nestačil, kedže tamojšia vláda začala so záchranou v hodnote ďalších 20 miliárd eur. A kam teda dávaju banky tieto peniaze ak ich nestihnú požičať konzumentom? Do akcií a dlhopisov.

Podľa nového výskumu talianskej investičnej banky Mediobanca, 114 z takmer 500 bánk v Taliansku majú “Texas Ratios” viac ako 100%. Texas Ratio, teda Texaský pomer alebo koeficient sa vypočíta vydelením celkovej hodnoty nesplácaných úverov danej banky od hmotnej účtovnej hodnoty a rezerv banky. Teda všetky zlé nezaplatené pohľadávky vydelené peniazmi, ktoré bude musieť banka zaplatiť za všetky tieto zlé nezaplatené pohľadávky.

Keď tento koeficient je vyšší ako 100%, banka nemá dostatok peňazí „na zaplatenie všetkých zlých pohľadávok.“ V Taliansku je takých bánk 114. 24 z nich má koeficient vyšší ako 200%. Na čele tejto úžasnej listiny je Monte dei Paschi di Siena (269%).

Medzitým v Španielsku, Banco Popular oznámila svoje ročné straty takmer 3.5 miliardy eur za rok 2016. Ale podľa výsledkov novej vnútornej revízie, ktorú nedávno zverejnenili, skutočné straty banky boli vyššie o ďalších 600 miliónov eur. A tak akcie tejto banky klesli o 10%. Celkovo padli o 90% od roku 2008. Ale akciové trhy lámu rekordy.

Petrodolár

V 70tych rokoch sa američania dohodli s krajinami na blízkom východe, že sa ropa bude kupovať za dolár a tym pádom štáty začali držať dolár v rezervách a to dalo doláru obrovskú výhodu na trhoch. Američania takisto zrušili zlatý štandard, teda krytie svojej meny zlatom a od tohto momentu sa ich dlh šplhal nekontrolovateľne hore. Oni ale expandovali túto dolárovú infláciu všade po svete, kedže všetky štáty držia dolár ako rezervu, kvôli nákupu ropy. (Celý svet je zavislý od ropy, takže akú menu bude daný štát držať? Dolár alebo inú menu ak vie, že za ropu bude platiť dolárom? Odpoveď je jasná a tak ostatné meny sú derivatíva doláru a ropa je “neoficiálne mena číslo jedna”).

Keď FED znížil úrokové sadzby na 0% a začal s tlačením penazí (QE) v mesačných intervaloch, tak investori presúvali investície na iné trhy, najmä do rozvojových trhov (emerging markets), kde hľadali lepšie výnosy. Tým sa zvýšili investície a likvidita na iných trhoch. Dané štáty, firmy aj ľudia sa začali tým pádom viac zadĺžovať, kedže eufória aj nálada z tejto expanzie (zahraničných investicií) stúpali. Plus dolár klesal voči ostatným menám a tak sa zdalo ze ich ekonomiky posilňujú, čo osmelilo ďalšie zadĺžovanie štátov, firiem aj ľudí. Postupne ale aj ostatné centrálne banky znížili úrokové sadzby. FED bol prvý, ktorý ich začal navyšovať. Investori tým pádom začali presúvať investície naspäť do USA a znižovali svoj podiel v rozvojových krajinách. Dolár začal stúpať na hodnote voči ostatným menám a krajinám ostali dlhy, ktoré sa financujú o to ťažšie, keď domáca mena stráca na hodnote voči doláru, v ktorom bol tento dlh vytvorený. Napríklad Brazília je asi v najväčšej recesii v histórii a takisto ostatné krajiny v Južnej Amerike majú veľké problémy. Len v novembri 2016 vybrali investori z rozvojových trhov investície v hodnote 24.2 miliardy (prevažne v dolároch). Koncom marca sa investori vo veľkom zbavovali akcií a dlhopisov v Japonsku. Toto bol druhý najväčší pokles (predaj) v histórii.  Preto centrálna banka Japonska skupuje všetko, presne ako FED či ECB.

Zvyšovanie úrokových sadzieb

Teraz sa pozrime ako vplýva zvyšovanie úrokových sadzieb na ekonomiku, ktorá je postavená na veľkých dlhoch. Poďme naspäť do USA. FED zvýšil úroky o 0,25% v decembri 2016 a takisto aj v marci 2017 (potom ako ich prvý krát po 7 rokoch zvýšil v decembri 2015 z 0% na 0,25%). Matematicky ak úroky stúpajú, tak sa dlh navyšuje a teda financuje tažšie. To posledné navýšenie stálo konzumentov 1,6 miliardy USD na kreditkách (toľko si priplatia).

Sedem z ôsmich veľkých automobiliek v USA zaostalo za ich predajným plánom v marci. Celkovo predaj áut v USA v roku 2017 je jedna „katastrofa“, napriek rekordným výdavkam na spotrebné stimuly zo strany automobiliek. Zásoby nepredaných áut sú teraz na najvyššej úrovni, aké sme videli od poslednej finančnej krízy. Ceny jazdených vozidiel výrazne klesajú. Momentálne viac ako milión američanov nestíha splácať úvery na autá. To je niečo, čo sa nestalo od poslednej finančnej krízy. Straty úverov na autá sa vyšplhali na najvyššiu úroveň od poslednej finančnej krízy. Banka Morgan Stanley dokonca vyhlásila, že môže dôjsť až ku 50%nému krachu cien áut v priebehu nasledujúcich štyroch až piatich rokov.

Zdá sa, že bublina na realitnom trhu v Miami praskla. Predaj klesol o 25%. Inventár – teda doba pokiaľ sa nejaká nehnuteľnosť predá stúpla o 90% (od 2013). Priemerné ceny klesli približne o 15% (od 2014).

Banka Wells Fargo nedávno oznámila pokles hypotekárnych úverov o 23% (vzhľadom k vyšším úrokovým sadzbám). Banka Goldman Sachs oznámila kolaps rastu úverov (najpomalšie tempo za 6 rokov). Slabý dopyt američanov po hypotékach svedčí o recesii.

Kancelársky trh v New Yorku dostal tvrdú ranu. Predaj veľkých kancelárskych nehnuteľností sa prepadol o 63% v 1. štvrťroku 2017 v porovnaní s minulým rokom. Čo sa týka predaja na meter štvorcový, ceny sa prepadli o 39% v porovnaní s minulým rokom a o 74% v porovnaní s 1. štvrťrokom v 2015. Priemerná cena za štvorcový meter z týchto predajov sa prepadla o 23% v porovnaní s minulým rokom.

Bankroty obchodných spoločností v marci stúpli o 28% v porovnaní s februárom. Za posledných 24 mesiacov, stúpli o 37%. Ale akciové trhy lámu rekordy.

Menová politika FEDu, či ECB cielene podporuje zadĺžovanie podnikov aj konzumentov. Dlhy sa hromadia a tak keď príde k zvýšeniu úrokov, spotrebitelia sa dostavajú do ťažkostí financovať tieto dlhy. Rastúce bankroty sú zlom v „úverovom cykle.“ Pred finančnou krízou v roku 2008 bol scenár identický. Najprv uvolnená menová politika a znížené úroky a potom FED začal pomaly dvíhať úrokové sadzby až bubliny praskli. Aj v Európe onedlho pôjdu úrokové sadzby hore a história nám ukazuje aký to bude mať dopad. Až na to, že úroky ešte nikdy neboli na nule.

Podla študií IIF celkový dlh na svete sa navýšil o 70 biliónov USD za posledných 10 rokov na 215 biliónov USD. To je približne 325% globálneho HDP. Pri takejto výške dlhov, úrokové sadzby nemôžu ale veľmi rásť. Ak by rástli, tak by to malo zničujúce následky. Ak by úroky rástli aspoň do výšky historicky priemerných úrokových sadzieb, tak je vysoko pravdepodobné, že by sme zažili devalváciu mien.