svet ekonomiky

Tento článok som chcel napísať už začiatkom marca, ale som sa k tomu nedostal a potom som čakal na výsledky “stres testov” hlavných amerických bánk, ktoré nazvali ako “banky ktoré sú príliš veľké na to, aby mohli padnúť”.

Až päť z ôsmich veľkých bánk neprešli testami, ktoré boli zavedené po finančnej kríze v 2008. Bank of America, Bank of New York Mellon, JPMorgan Chase, State Street a Wells Fargo neboli dostatočne vierohodné podľa novej legislatívy. Tiež predložené plány Goldman Sachs neboli celkom vierohodné a regulátori potvrdili aj nedostatky v plánoch Citigroup banky. Dokonca žiadnej banke zo všetkých ôsmich sa nedarilo dobre v hodnoteniach. Zisky týchto bánk v prvom štvrťroku sú nižšie ako sa očakávalo a klesajúci trend ziskov im dáva skôr pesimistickejšie vyhliadky na tento rok. Je to aj vďaka nesplateným úverom firiem v energetickom sektore, ktoré bankrotujú kvôli nízkym cenám ropy a iných komodít.

Len pred niekolkými dňami sme mali možnost vidieť pvý “Bail in” v EU. Rakúsko sa oficiálne stalo prvou krajinou v EU, kde bol použitý tento zákon. Heta Asset Resolution AG (predchodca Heta banky Hypo Alpe-Adria-Bank už bola znárodnená Rakúskou vládou) donútila svojich veriteľov do nedobrovoľného “Bail Inu”. Jednoducho povedané, banka zobrala 54% z vkladov svojim takzvaným “seniórnym veriteľom” a vyzerá to tak, že bežní ľudia, ktorí mali peniaze na účtoch o tieto peniaze pravdepodobne prišli.

Na stránke FMA (Austrian Financial Market Authority) – Úrad Rakúskeho finančného trhu je zverejnené rozhodnutie podľa zákona v EU o 100% “Bail in” programe na všetky podriadené záväzky tejto banky. Inými slovami, banka si uplatnila právo a zhabala všetky peniaze ľudom z účtov.

O pár hodín neskôr mal taliansky minister financií mimoriadne zasadnutie s hlavnými bankami v Taliansku. Riešili 360 miliárd EUR v zlých úveroch a že vraj banky majú kapitál len vo výške 50 miliárd EUR. Talianske banky mali aj preto už niekolko zasadaní s ECB ohľadne ich zlého finančného stavu. Netreba sa preto čudovať, že ľudia v Taliansku vo veľkom vyberajú peniaze z bánk.

Taliansko má približne 1 bilión zlých dlhov. Pre porovnanie, Grécko malo približne 250 miliárd zlých dlhov, keď ho EU začala zachranovať. Taliansko vyzerá byť ako tikajúca bomba. Taliansky akciový trh padol približne o 24% od začiatku tohto roku.

Deutsche Bank

Výmena úverového zlyhania (the Credit default swap) pre Deutsche bank bola na urovni 90 bázických bodov v decembri (ako počas ostatných predošlých mesiacov). 90 bodov znamená, že za korporátne dlhopisy Deutsche bank sa platí 0,9% poistenie (to je po dobu 5 rokov). Toto poistenie stúplo na 120 bodov v januári a v polovici februára to bolo už vo výške 260 bodov. Takýto náhly nárast naznačuje, že niečo nie je v poriadku s touto bankou – nárast zlých úverov banky je alarmujúci.

Akcie Deutsche Bank klesli skoro o 75% (oproti ich rekordnej hodnoty) za posledné roky, ale od marca opäť stúpli (aj vďaka tomu, že JP Morgan, Goldman Sachs and Citi Group odkúpili toxické derivatívne “swapy” od Deutsche bank v hodnote 1 billión USD).

Poďme sa pozrieť na históriu Deutsche Bank. V 90 rokoch existovala banka s názvom „Banker’s Trust“ (Bankárska dôvera). Banker’s Trust banka bola známa ako banka FEDu, inými slovami – táto banka bola „dom derivátov“. Tam boli všetky silné zadĺžené deriváty a poistné zmluvy. V roku 1998 Deutsche Bank odkúpila Banker’s Trust a odvtedy bol „obchod s derivátmi aj v Európe, úzko prepojený s Londýnom a New Yorkom.

Žiaľ trh s derivátmi sa láme a padá, čo spôsobuje značný chaos na trhoch. Hlavne odkedy FED trošku zvýšil úrokové sadzby 16. decembra 2015 (presne po 7 rokoch na deň keď ich znížili na 0%). Úrokové sadzby slúžia ako indikátor a stávky na derivatívnom trhu a hodnota derivatív zaleží najmä od úrokových sadzieb.

Keď si porovnáme Lehman Brothers a Deutsche Bank (ďalej DB), DB sa zdá byť asi 5 krát väčšia a tým má táto banka oveľa väčší vplyv na trhoch. Lehman bola v podstate zóna hypotekárneho financovania a pôsobila len v USA, DB je zóna celého globálneho bankového sektoru, a nielen hypotekárneho sektoru. Zaujímavé zistenie je, že grafy Lehman a DB sú identické za posledné mesiace (keď Lehman krachovala).

DB je zviazaná s dlhmi pre rozvojové krajiny a rozvojové trhy. DB sa zúčastňuje na pravidelných komerčných úveroch, ma nakupené pokladničné poukážky a štátne dlhopisy krajín PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Španielsko a Grécko), ktoré majú značné finančné problémy. DB je veľkým akcionárom veľkých bánk v týchto krajinách a tieto banky majú tiež značné problémy. DB sa podieľa na výmenach (swaps) úrokových sadzieb a výmenach derivátov, na úveroch pre firmy v oblasti energetiky, na obchodovaní s podradnými rizikovými dlhopismi (junk bonds) a na stanovení cien zlata. Všetky tieto sektory pomaly krachujú. Len nedávno uznali DB vinnú z manipulácie cien zlata v súdnom procese a DB pristúpila na to, že zaplatí určenú pokutu ohľadne tejto manipulácie. Jednoducho DB operuje v celom globálnom bankovom sektore a teda ma oveľa väčší vlpyv ako Lehman Brothers, preto jej pád by mal katastrofálne následky.

DB môže byť snehová vločka, ktorá spustí finančnú lavínu. Ale tých snehových vločiek bude viac. Ak vynechám veľké banky v USA, tak v Európe to môžu byť Portugalsko či Taliansko a ich banky ktoré majú problémy. Úrokové sadzby Portugalských štátnych dlhopisov rástli pomerne dosť rýchlo v tomto roku, čo naznačuje, že s Portugalskom to nevyzerá najlepšie.

Najzraniteľnejšie veľké banky v Európe – Deutsche Bank (v Nemecku), Barclays (vo Veľkej Británii), Royal bank of Scotland (vo Veľkej Británii), Société Générale (vo Francúzsku), Santander (v Španielsku) and Banca Intesa (v Taliansku).

V posledných týždňoch sa toho deje naozaj dosť. Tajná porada ministrov finacií krajín G20 v Číne, na ktorej sa zúčastnila aj šéfka FEDu pani Yellenová a šéfka MMF pani Legardová, mimoriadne zasadania ECB s talianskymi bankami. FED mal až 4 mimoriadne zasadania 6., 11., 12. a 13. apríla, dokonca sa na jednom zúčastnil aj prezident Obama a vicepredzident Biden. Tieto zasadania sa určite nekonali kvôli úrokovým sadzbám, ale vyzerá to byť dosť vážnejšie. Toto nám pripomína mimoriadne zasadania, ktoré sa diali v marci v 2007 keď trhy to mali dosť nahnuté. Žeby bubliny znova začali praskať a spúštala sa velká lavína? Zatial to nevyzerá najlepšie od nového roku.

Na záver ešte graf akcií (kliknite link PE Ratio). Podľa pána profesora Schillera sú akcie vo veľkej bubline. P/E ratio – Ceny akcií v pomere k ziskom firiem – to je ta modrá krivka. Férové ceny by sa mali pohybovat medzi 13 a 15. Inými slovami cena jednej akcie by mala byť 13 krát vyššia v pomere k ziskom firmy na túto akciu. Ak je cena medzi 15 az 20, tak je to považované za nadhodnotenie akcií. Ceny medzi 20 – 25 sú považované za bublinu. Ceny medzi 25 – 30 su považované za extrémnu bublinu. Na grafe je pekne vidieť, že sa ceny pohybujú nad úrovňou čísla 26.

PE Ratio